reklama

Bielorusko medzi nami

21. február 2006, Minsk – bieloruská KGB previedla masové zatýkanie mladých občianskych aktivistov: „Enira Bronitskaya, Nikolay Astreiko, Timofey Dranchuk, Aleksandr Shalaiko have not been released.“ Toto sú úvodné vety e-mailu, ktorý som dostala. V tomto e-maily ma poprosil môj bieloruský kamarát, tiež občiansky aktivista, aby som šírila informáciu o náraste represálií voči bieloruskej opozícii pred blížiacimi sa prezidentskými voľbami. Prosí ma, aby sme vyjadrili SOLIDARITU...aby sa Bielorusko dostalo medzi nás....

Písmo: A- | A+
Diskusia  (11)

Bielorusko býva označované ako posledný totalitný režim v Európe, ale často o ňom počuť, „že je to problém“. Problém, ktorého riešenie vyznieva ako chiméra a je akoby mimo našich slobodných a demokratických síl. Reflexia celej situácie nám jasne hovorí, že naše možnosti sú obmedzené. Kým pre Európanov je Bielorusko problém, pre občianskych aktivistov je to každodenná realita, ktorá postihuje ich samých, ich študentský či pracovný život, ich rodiny a priateľov. Politici v Európe, ale i v USA a iných otvorených spoločnostiach, majú asi správny postrech, keď deklarujú, že v Bielorusku neexistuje masa ľudí, ktorá by si zmenu žiadala, pretože pokiaľ majú zabezpečené „chlieb a hry“ a pokiaľ „otec vlasti“ vlastní ústredný informačný kanál a drží ich životy v zlatej klietke bez „terrorist threat“, tak aktivisti vyznievajú ako tí, čo hovoria: „všetci sú blázni, len ja som lietadlo.“Lenže kývnutie plecami nad problémom, nielenže problém nerieši, ale prináša morálne otázniky aj nad vlastné rozhodnutia a prehlásenia do búducnosti. Politicky objednané vraždy a únosy, vykonštruované obvinenia a likvidujúce rozsudky (likvidujúce hlavne finančne, v zmysle žiť bez života) zbavujú odvahy aj tých, ktorí nemajú Lukašenkove okuliare. Z ľudsky pochopiteľného strachu o svoje rodiny, ich nútia ostať v úzadí a nepridať sa k tým „bláznom“, ktorí tvrdia, že „if we are quiet the same as many peple did in 1937 then we will see people being repressed without any proof of guilt.“ Ale kto je v tejto hádanke bláznom v skutočnosti?? Skutočnosť versus fikcia má tenkú hranicu. Práve v totalitných režimoch, a do istej miery aj v režimoch autoritatívnych, platí, že Fikcia je skutočnosťou a Skutočnosť fikciou (toto pripomína Orwella). Posudzovanie tejto situácie z pozície mimo konfliktu je asi viac objektívnejšie, ale zároveň aj pohodlnejšie. Pohodlnosť môže pritom ľahko zastrieť náš úsudok a ľahostajne nás odviesť od Bieloruska ako od problému, ktorý aj tak nechce byť vyriešený.Apel na presuny financií na podporu občianskych aktivistov nie je v tejto chvíli na mieste, a nie je to vždy úspešné a jediné riešenie. Prachy vždy všetko neriešia, hlavne nedodávajú životnú energiu a odvahu a sú tretie v poradí (i keď bez nich by to nešlo, príklad: vyplatenie finančných pokút po rozsudku súdu). Know-how, ktorý má význam číslo dva, je už podstatnejší, a ten je možné zabezpečiť priamym, písomným alebo elektronickým kontaktom. Odovzdávanie hodnôt, tradícií a skúseností je hlavnou príčinou životaschopnosti spoločenstva ako takého a pre etablovanie a rozširovanie občianskej spoločnosti ako základu demokratického modelu potrebuje rovnakú cestu. V tejto chvíli však bieloruský občiansky aktivisti nežiadajú financie (aj keď aj tie), nežiadajú know-how (aj keď aj ten), ale žiadajú SOLIDARITU, ktorá je slovom v ušiach mnohých liberálnych ekonómov tak pejoratívne ako slovo revolúcia v ušiach konzervatívcov. Zníženie pôvodného kresťanského významu solidarity, vďaka paternalistickému prístupu štátu pretlačeného socialistami a sociálnymi demokratmi v európskom priestore, možno niektorých drží od deklarácie solidarity voči Bielorusom, ktorý svoj režim považujú za neslobodný a popierajúci ľudskú dôstojnosť. Ale akýkoľvek trendový význam má solidarita v súčasnosti, jeho zmysel a váhu v našich životoch nemôžeme poprieť. Je to jeden z nástrojov fungovania našej spoločnosti a apel na solidaritu voči Bielorusku je apel na spolupatričnosť.„Bielorusko medzi nami“ je technicky možné masívnou propagáciou cez médiá, ale aby Bielorusko bolo v našich srdciach, to je možné len vďaka jednej myšlienke, vďaka jednej modlitbe, vďaka jednému dialógu na vyučovacej hodine, alebo krátkemu rozhovoru počas fajčiarskej prestávky. Toto teda nie je výzva na revolúciu, ale zamyslenie sa nad bohatstvom, ktoré máme každodenne okolo seba.V mojom srdci si Bielorusko už miesto našlo. Našlo si už priestor aj medzi mojimi priateľmi. Snáď si nájde priestor aj v srdciach ďalších.

Mária Nemcová

Mária Nemcová

Bloger 
  • Počet článkov:  14
  •  | 
  • Páči sa:  0x

:) Zoznam autorových rubrík:  NezaradenáUvahy

Prémioví blogeri

Matúš Sarvaš

Matúš Sarvaš

3 články
Post Bellum SK

Post Bellum SK

74 článkov
Monika Nagyova

Monika Nagyova

295 článkov
Yevhen Hessen

Yevhen Hessen

20 článkov
Karolína Farská

Karolína Farská

4 články
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu